Belluno, hlavné mesto provincie, leží na ostrohu nad riekou Piava, ktorá ho spolu so svojím prítokom, potokom Ardo, delí na tri časti: na severozápade sú osady Mussoi, Mier, Sois, Bes a Salce, na severovýchode Cavarzano so štvrťami Baldenich, Nogarè, Cusighe a Fiammoi a na juhu, na ľavom brehu Piavy, menšie sídla Castion, Visome, Faverga, Caleipo a okolité oblasti.
Nádherná slnečná poloha a malé rozmery mestečka z neho robia ideálny cieľ krátkeho výletu, ktorý sa dá ľahko a rýchlo absolvovať pešo: na prehliadku centra Belluna a jeho najtypickejších miest potrebuješ približne dve hodiny.
Hoci nemá množstvo okázalých atrakcií, mestečko vyžaruje mimoriadnu atmosféru a zaslúži si návštevu.
Prehliadku Belluna začnime na Piazza dei Martiri, nádhernom salóne Bellunčanov, starom a milom „campedèle“ s renesančným charakterom a slávnym „listònom“, teda prechádzkou pod arkádami pozdĺž severnej strany námestia, medzi historickými kaviarňami a mestským parkom s fontánou.
Hlavná ulica historického centra Belluna, via Mezzaterra, je na severe a juhu uzavretá dvomi starobylými portálmi s názvami Porta Dojona a Porta Rugo. Medzi nimi sa rozprestiera srdce renesančného mesta a pôvabné námestie Piazza delle Erbe. So slávnymi arkádami na všetkých štyroch stranách je známe aj ako trhové námestie a predstavuje najstaršie jadro mesta siahajúce do rímskych čias. V strede stojí fontána, najstaršia z mnohých v meste, zasvätená svätému Lukánovi.
Medzi renesančnými palácmi na Piazza delle Erbe, ktoré sú všetky nádherné, vyniká tá, v ktorej kedysi sídlil Monte di Pietà. Vedľa nej, presnejšie pod oblúkom, je vchod do malého kostola Chiesa del Monte, zasväteného Blahoslavenej Panne Márii Uzdravenia. Rám okolo obrazu Panny Márie je dielom Andreu Brustolona (Belluno, 20. júla 1662 – Belluno, 25. októbra 1732), miestneho umelca, ktorý vytvoril aj kreslo prezidenta republiky.
Cez arkádové uličky a námestíčka, kde sa benátsky sloh strieda s renesančným, ľahko prídeš na Piazza Duomo s katedrálou Nanebovzatia Panny Márie. Na opačnej strane námestia stoja veľkolepý palác Palazzo dei Rettori (sídlo prefektúry) a stará mestská veža.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie pochádza zo 16. storočia a uchováva diela významných umelcov ako Schiavone a Sebastiano Ricci.
Hlavné mesto Dolomít si teda zaslúži návštevu, tak pre históriu, ktorú v sebe ukrýva, ako aj pre nedotknutú krajinu, v ktorej leží.