Popri našom potoku Ardo, v lokalite Fisterre, neďaleko mosta cez potok, stojí komplex kráľovskej pstruhárskej stanice, ktorý tvoria sústava nádrží na chov a rozmnožovanie rýb a tri budovy (kancelárie, laboratóriá, akvárium s liahňami, byt správcu).
Areál zaberá plochu približne 3700 štvorcových metrov.
Stanicu postavili v prvých desaťročiach 20. storočia na mieste iných vodou poháňaných prevádzok; nádrže napájal mlynský náhon na potoku.
Komplex stojí v mimoriadne pôvabnom prírodnom prostredí medzi mestom Belluno a prvými výbežkami úzkej doliny Arda, no od roku 1975 je opustený a dnes chátra.
Rybník, ktorého prvé osídlenie ako mlyn a valcha siaha na začiatok 19. storočia, sa napájal vodou z kanála, ktorý sa začínal pri dnešnom prahu vo Fisterre a cestou napájal rôzne prevádzky a fontány.
Felicianovi Vivantimu, riaditeľovi stanice rybného hospodárstva a starostovi Belluna v rokoch 1902 až 1905, patrí zásluha za vybudovanie pavilónu pre verejné zábavy – dnes opusteného – so „šaletou a drevenou verandou s cieľom vytvoriť … dômyselné alpské zhromaždisko …“ v priestore medzi mostom a prevádzkou.
Popri potoku Ardo po pešom chodníku napokon dôjdeš k vodnej elektrárni Fisterre, dnes nefunkčnej, ktorá od roku 1908 slúžila verejnému a súkromnému osvetleniu mesta a dodávala hnaciu silu prevádzkam v Cavarzane a Soise. Budova z dvoch častí vyniká murivom z miestneho kameňa a použitím tehly aj na ozdobné účely.
Oblasť od Borgo Prà po Fisterre, bohatá na historické, kultúrne a prírodné hodnoty, je priechodná po chodníkoch a cestičkách, ktoré vedú k ústiu prvej tiesňavy nad elektrárňou.
Západne od pstruhárskej stanice, priamo pri parku Mussoi, upúta kamenný most Ponte delle Fontane s jediným oblúkom, dnes využívaný ako peší prechod na zostup z Vezzana do centra mesta, ktorý však má starobylý pôvod. Hoci sa predpokladá rímsky vznik, najstaršie doklady potvrdzujúce existenciu pons fontium sú z neskorého stredoveku.
V priebehu storočí nasledovalo množstvo údržbových zásahov na visutom vodovode, keďže až do roku 1899 – roku výstavby vodovodu v Libane alebo „delle Roncole“ – bol jediným vodovodom mesta Belluno. V roku 1555 podporil jeho rozšírenie rektor Lorenzo Bragadin, v roku 1750 bol prestavaný a spevnený zásluhou pretora a prefekta Mattea Badoera – ako sa píše na tabuli zamurovanej pri vstupe na most – a napokon bol opravený v roku 1921 po prvej svetovej vojne.
Budova kráľovskej pstruhárskej stanice je majetkom regiónu Benátsko a bola viackrát ponúknutá na predaj, no kupca sa nepodarilo nájsť; už dlho čaká na projekt obnovy, ktorý by občanom vrátil miesto veľkého významu pre históriu i pre jeho environmentálnu a urbanistickú hodnotu.
Prevzaté zo stránky FAI a z www.dravapiave.it
Proud sponsor of this Info Point
