Alta Via č. 1

Alta Via č. 1

(nápad Toniho Sanmarchiho)

Od jazera Braies do Belluna

Piero Rossi vychádzal aj z programu dolomitských trás, ktorý predstavil Mario Brovelli v článku v časopise „Lo Scarpone“ 1. septembra 1966, a v roku 1969 navrhol tento veľkolepý prechod, ktorý z krásnej doliny Braies v Pustertale cez mohutné a preslávené dolomitské katedrály vedie do Belluna.

Jeho cenná knižočka, ktorá vyšla v tom istom roku a bola vtedy skutočnou novinkou, sa volala „Alta Via delle Dolomiti“, mala číslo 1 a vydalo ju vydavateľstvo Tamari Editori v Bologni; v nasledujúcich rokoch sa dočkala viacerých vydaní. Aj táto Alta Via má, tak ako jej slávne sestry, charakter dlhej túry, ktorú možno rozdeliť na niekoľko denných etáp.

Chaty a stále bivaky (kto však chce intenzívne prežiť dávne činy, vystačí si aj so stanom a spacákom) ponúkajú útočisko na miestach oddychu. Základná trasa vedie po chodníkoch, ktoré pre dobrého turistu nie sú nijako mimoriadne náročné a na exponovaných či skalnatých úsekoch sú vždy zaistené.

Tu a tam, kde hora zostala v časoch priekopníkov a kde nerušene žijú len kamzíky, sú ťažkosti väčšie, väčšinou psychologického rázu: odľahlosť, značné prevýšenia, drsné prostredie, nedostatok vody, veľké ticho…

A hmly, ktoré často rýchlo klesnú a zahalia okolie! Nech je akokoľvek, táto Alta Via vedie cez naozaj výnimočné a jedinečné miesta, do divokého srdca Dolomít. Najskúsenejším – a ich nárokom – ponúka niekoľko alternatív ku klasickej trase: varianty, ktoré sú technicky náročnejšie a o to viac odmeňujúce, pretože vedú vzdušnými ferratami alebo vystupujú na historické vrcholy jednotlivých skupín.

Táto Alta Via prechádza niektorými slávnymi skupinami Dolomít, ktoré zostali pomerne ušetrené od pestrého a často neusporiadaného davu viac či menej náhodných turistov. Do srdca týchto skupín… auto nedôjde, a tak tam, až na žiaľ nevyhnutné výnimky, nie je masívny nápor rušiteľov.

Tu stačí vzdialiť sa čo i len kúsok od dna doliny, aby si mal pokoj a ocitol sa v pravej, prvotnej a nedotknutej hore. To sú slová Toniho Sanmarchiho (ďalšieho „vynálezcu vysokých ciest“), ktoré sú po tridsiatich rokoch stále aktuálne. Odbor cestovného ruchu provinčnej správy Belluno, ktorému patrí zásluha za toto dielo, sa usiluje o zhodnotenie „domácich hôr“ a snaží sa – aj touto prácou – poskytnúť turistom čo najaktuálnejšie informácie.

Pre poriadok pripomíname, že niektorí autori zmenili pôvodné poradie trasy a prispôsobili ju osobnému vkusu, vkusu svojich čitateľov alebo turistickým potrebám; tu a tam upravili pôvodnú taliansku trasu a predĺžili ju na 18 – 20 dní s prehnane krátkymi etapami.

Je pravda, že to by boli ideálne, oddychové a príjemné prázdniny, no my sme radšej zostali pri tradícii „starých čias“, teda pri približne 12 dňoch, aj keď sa niektorá etapa môže zdať dĺžkou trochu prísna.

Aj v našom prípade bolo oproti sprievodcovi Piera Rossiho, ktorý vyšiel vo viacerých vydaniach – je to už tridsaťpäť rokov a originál sa nedá zohnať – na pôvodnej trase urobených niekoľko zmien a drobných aktualizácií. Za tie roky sa totiž čosi zmenilo, morfologicky aj vďaka zásahom orgánov zodpovedných za údržbu a zaistenie jednotlivých úsekov trasy.

Nijako to neubralo na originalite diela a myšlienky; skôr išlo o vôľu zlepšiť ich a ešte viac zhodnotiť, v úctivej spomienke na Piera Rossiho, ktorému boli tieto hory zmyslom života.

Z knihy ALTA VIA n. 1 – 1. DOTLAČ 2007

Dolomiti Turismo srl

Via R. Psaro, 21 – 32100 Belluno, tel. 0437.940084 www.infodolomiti.it

Vydanie kompletne prepracované a aktualizované; zostavil Italo Zandonella Callegher

Kedy ísť a čo si nenechať ujsť

Alta Via č. 1 sa spravidla chodí od konca júna do konca septembra, keď sú chaty pozdĺž trasy otvorené a sedlá bez snehu. K najpôsobivejším pohľadom patria skupina Tre Cime di Lavaredo, jazero Sorapis s tyrkysovou vodou a náhorná plošina Cadini, ako aj dlhý záverečný hrebeň klesajúci k údoliu Piavy a k Bellunu. Je to trasa vhodná aj pre tých, ktorí sa po prvý raz púšťajú do viacdňového prechodu, keďže sa môžu spoľahnúť na dobrú sieť chát a na únikové cesty do doliny.

Kto hľadá prirodzené pokračovanie cesty, môže na Altu Viu č. 1 nadviazať blízkou Altou Viou č. 2, cestou legiend, ktorá vedie o čosi západnejšie medzi skupinou Sella a Pale di San Martino. Úplný prehľad všetkých ôsmich dolomitských trás s etapami, náročnosťou a odkazmi na jednotlivé cesty nájdeš na stránke Vysoké cesty Dolomít.