Mestské múzeum v Belluno

Sídla múzeí

Palác Kolégia právnikov (1876 – 2016)

Palác Kolégia právnikov dal v roku 1664 postaviť práve Kolégium právnikov, inštitúcia tvorená absolventmi práva, ktorí chceli vykonávať advokátske povolanie pre verejné inštitúcie alebo samostatne.
Hoci ho poškodilo zemetrasenie v júni 1873 a bol len nedávno obnovený, mestské zastupiteľstvo ho vybralo za sídlo múzea, ktoré bolo následne od roku 1876 otvorené pre verejnosť.
Od 26. januára 2017 sú tu vystavené len archeologické zbierky mesta.

Palazzo Fulcis (od roku 2017)

Palazzo Fulcis (pomenovaný podľa najstarších majiteľov) je budova, ktorú v roku 1776 navrhol architekt Valentino Alpago-Novello a ktorý do jednotného celku spojil tri rozdielne domy obrátené na námestie Vittorio Emanuele (vtedy Piazza della Legna).
Palác, ktorý mesto kúpilo v osemdesiatych rokoch, prešiel v rokoch 2012 až 2016 obnovou a konzervačnou sanáciou, aby sa stal novým sídlom mestského múzea, keďže priestory v paláci Palazzo dei Giuristi boli nevhodné na úplné sprístupnenie umeleckého dedičstva.
Nové sídlo otvorili 26. januára 2017.

História

Vznik múzea

2. júla 1872 bellunský lekár Antonio Giampiccoli daroval mestu Belluno svoju obrazáreň; práve týmto darom vzniklo mestské múzeum a stala sa východiskom a zakladajúcim jadrom celej múzejnej zbierky. Neskôr pribudli zbierky bronzových sošiek, plakiet, medailí, rukopisov a kníh miestneho významu grófa Floria Miariho, ktoré múzeu daroval syn Carlo, a vedecký materiál už uložený v provinčnom prírodovednom a priemyselnom kabinete. Táto inštitúcia vznikla v roku 1837 ako sklad vzoriek a príkladov prírodných a priemyselných produktov provincie a bola založená na základe žiadosti, ktorú mestskej kongregácii predložil arcivojvoda a miestokráľ Rainer.

Zbierku múzea rozšírili dary vedeckého materiálu od Tommasa Antonia Catulla, ako aj od Angela Doglioniho, Alessandra Francesca Sandiho a mnohých ďalších.

Osvaldo Monti, narodený v Comelicu v roku 1819, bol významnou osobnosťou bellunského prostredia: okrem početných úloh v mestskom živote bol aj kultúrnym činiteľom s mnohými priateľstvami medzi maliarmi a umelcami svojej doby a prvým kurátorom múzea. V rokoch 1876 až 1898, keď bol vymenovaný za provinčného inšpektora pamiatok a výkopov, pridal do múzejnej zbierky registre uznesení starej komunity cividàl v Belluno.

Zbierky

Historicko-umelecké zbierky

Historicko-umelecké zbierky sídlia v paláci Palazzo Fulcis v historickom centre mesta.

Obrazáreň

Obrazáreň uchováva významnú zbierku malieb a fresiek bellunských umelcov alebo umelcov povolaných pracovať na Bellunsko, od 15. do 20. storočia. Spomenúť možno Svätého Antona pustovníka medzi štyrmi svätcami od Simoneho da Cusighe, Madonu s dieťaťom medzi archanjelom Michalom a svätým Gotthardom od Mattea Cesu, Krista v piete od Giovanniho da Mel a dve tabule s Madonou s dieťaťom od Bartolomea Montagnu.

Ďalej sú tu: Alegória Benátok od Giambattistu Pittoniho, Mŕtvy Kristus podopieraný anjelmi od Jacopa Palmu Mladšieho, Kristus pred Pilátom od Domenica Tintoretta, Tritóni a Nereidy od Federica Cervelliho, Hlava mladíka od Vittoreho Ghislandiho zvaného fra Galgario, Mojžiš vytiahnutý z vody od Pietra Ricchiho, Zvestovanie od Gasparea Dizianiho a niekoľko vedút Ippolita Caffiho, medzi nimi najznámejšie Sneh v Benátkach a Nočná slávnosť pri San Pietro in Castello.

Vystavené sú aj fragmenty fresiek Jacopa da Montagnana a Pomponia Amaltea, vyhotovených pre palác komunity Belluno (rada šľachticov) na hlavnom námestí, dnešnom Piazza Duomo, zbúranom v roku 1838.

Obrazáreň vlastní aj niekoľko diel Sebastiana Ricciho; z nich Faetónov pád, Herkules na rázcestí a Herkules a Omfalé patria k vtedajšiemu cyklu paláca Palazzo Fulcis a zdobili kabinet, zo strateného cyklu výzdoby sály vily Belvedere zostal fragment hlavy Samaritánky.

Sochy

Najstaršími sochárskymi svedectvami v múzeu sú staré drevené dvere školy Santa Maria dei Battuti z prvej polovice 15. storočia a niekoľko kamenných pamätných tabúľ. Zbierku sochárskych diel múzea možno rozdeliť na dve skupiny. Prvá je síce menšia, no kvalitatívne zaujímavejšia a tvorí ju malá skupina diel Andreu Brustolona. K tejto skupine možno pridať nábytok paláca Palazzo Fulcis.

Druhú skupinu tvoria diela, ktoré boli v druhej polovici 19. storočia symbolom oslavy renesančnej slávy spolu s mestskou pamäťou. V tejto súvislosti je nevyhnutné spomenúť najvýznamnejšie meno tejto scény, teda benátskeho rezbára a sochára Valentina Panciera Besarela.

Bronzové plakety

Všetky kusy, ktoré sú dnes v mestskom múzeu, pochádzajú zo zbierky grófa Floria Miariho, ktorú v roku 1872 daroval syn Carlo. K najvýznamnejším menám patria Moderno, Caradosso, Valerio Belli a Giovanni Bernardi.

Z jednotlivých exemplárov možno spomenúť plaketu s Apolónom a Marsyasom, kópiu karneolu pripisovaného Dioskuridovi, všeobecne známeho pod menom Nerónova gema, pripisovanú dielni Lorenza Ghibertiho.

Kresby a grafiky

Väčšina listov uchovávaných v múzeu je datovaná od 17. do 19. storočia: patria k nim listy Agostina Ridolfiho, Gasparea Dizianiho, Francesca Fontebassa, Paola de‘ Bittia, Giovanniho De Mina a tiež významný dielenský album Andreu Brustolona. Súčasťou zbierky je aj súbor grafík bellunských umelcov pôsobiacich v Benátkach, napríklad Pietra a Francesca Monaca, Marca Sebastiana Giampiccoliho, Antonia Barattiho, Marca Ricciho a Giambattistu Brustolona: niektoré patria do fondu Alpago-Novello, iné do bohatej zbierky rytín na tému diel Antonia Canovu.

Zbierka Zambelli-Perale

V roku 1994 profesor Enrico Zambelli daroval múzeu svoju zbierku umeleckých predmetov: túto zbierku, plod veľkého záujmu o umenie, tvorí značné množstvo keramiky, čím sa myslia terakoty, kameninový riad aj porcelán. Najmä porcelán 18. storočia tvorí vďaka jedinečným exemplárom jadro neuveriteľnej hodnoty. V zbierke však možno nájsť aj mnohé ďalšie predmety ako koberce, tapisérie, sklo, rytiny, grafiky, tlačové matrice, kresby, obrazy, fotografie, nábytok a rámy, ktoré rodina taktiež darovala mestskému múzeu spolu s rozsiahlou odbornou knižnicou zhruba 250 zväzkov.

Zbierka Prosdocimi Bozzoli

Zbierku šperkov, ktorú okolo päťdesiatych rokov 20. storočia zhromaždila Rosetta Prosdocimi Bozzoli a v roku 1983 darovala múzeu, tvoria diela bellunského zlatníctva; niektoré siahajú do 18. storočia, iné súvisia s módami, ktoré sa v iných časoch rozšírili v Benátkach a Padove, no v Belluno našli trvalú a veľmi rozšírenú obľubu.

Zozbierané typy sú veľmi rozmanité: od vlasových ihlíc nazývaných guselle po takzvané „ihlice svätého Marka“ a tremolii, účesové ihlice zakončené striebornými kvetmi, často vo filigráne, na špirálovej pružine. A ďalej koralové náhrdelníky, ušné lyžičky, prstene, prívesky a závesky.

Archeologická zbierka

Táto sekcia múzea (v paláci Palazzo dei Giuristi, v budúcnosti v paláci Palazzo Bembo na severnom okraji historického centra) uchováva početné nálezy z provincie, objavené archeologickými výskumami od druhej polovice 19. storočia, ktoré svedčia o jej dlhých dejinách od stredného paleolitu až po včasný stredovek. Základným jadrom pravekej sekcie je hrob lovca nájdený v doline Val Cismon pri takzvanom „prístrešku Villabruna“, s výnimočnou mohylou maľovaných kameňov, pravdepodobne umeleckým prejavom spojeným s najstarším pohrebom ľudstva spred zhruba 14 000 rokov. Vďaka výskumom v rokoch 1984 až 1987 na lokalite Campon di Monte Avena (Sovramonte) môže sála múzea venovaná tejto sekcii vystavovať najstaršie nájdené predmety. V tej istej sále vidno aj nálezy z pravekej lokality Col del Buson (výskum stále prebieha pod vedením SBAV a v spolupráci so Spolkom priateľov múzea v Belluno).

V archeologickej sekcii sú nálezy spojené s ľudskými sídlami od doby železnej cez rímsku až po včasnostredovekú.

K tomu sa pridáva skupina vulcijskej keramiky toskánskej oblasti, ktorú múzeu darovala rodina Margola-Orsini.

Spomenúť treba aj bohaté lapidárium, dnes uchovávané v mestskom auditóriu, a sarkofág Gaia Flavia Hostilia Sertoriana (prvá polovica 3. storočia), momentálne uložený v paláci Palazzo Crepadona.

Bibliografia

• Orietta Ceiner, Osvaldo Monti e la nascita del museo civico di Belluno: 1876 e dintorni, „Archivio storico di Belluno Feltre e Cadore“, č. 342, ročník LXXXI (2010), s. 23-52.
• Mauro Lucco, Catalogo del museo civico di Belluno, I Dipinti, Vicenza, Neri Pozza Editore, 1983.
• Mauro Lucco, Catalogo del museo civico di Belluno, I Disegni, Belluno, 1989.
• Bertrand Jestaz, Tiziana Franco, Catalogo del museo civico di Belluno, Le placchette e i piccoli bronzi, Le sculture, Belluno, 1997.
• Denis Ton (ed.), Musei Civici di Belluno. Palazzo Fulcis – Guida alle collezioni storico-artistiche, Verona, Scripta Edizioni, 2017.