Ulica je pomenovaná po Rodolfovi Psarovi (La Spezia, 7. november 1892 – Ciafa Gallina, 8. december 1940), talianskom dôstojníkovi.
RODOLFO PSARO
Rodolfo Psaro bol taliansky dôstojník, veliteľ 7. alpského pluku, ktorý počas druhej svetovej vojny in memoriam získal Zlatú medailu za vojenskú statočnosť.
Životopis
Narodil sa v La Spezii 7. novembra 1892 a gymnázium navštevoval v Brescii.
V decembri 1912 vstúpil do kráľovskej armády ako dôstojnícky ašpirant a bol pridelený k 92. pešiemu pluku; v júli 1914 ho povýšili na záložného podporučíka a pridelili k 77. pešiemu pluku.
Prvej svetovej vojny sa zúčastnil v 7. rote 77. pluku a 12. októbra 1916 bol na bojisku vyznamenaný Vojnovým krížom za vojenskú statočnosť za to, že bol ranený počas boja na Velikom Kribaku.
V roku 1916 ho povýšili na kapitána; po skončení vojny ho poslali do Albánska v zostave útočnej jednotky, kde 19. júna 1920 získal druhý Vojnový kríž za vojenskú statočnosť. Po návrate do vlasti bol preložený k alpským jednotkám a nasledujúcich šesť rokov slúžil pri 6. alpskom pluku.
V rokoch 1927 až 1930 absolvoval kurzy vojenskej školy, potom bol vymenovaný za náčelníka štábu pri velení alpskej divízie Tridentina, až kým ho nevymenovali za podplukovníka.
Preložený k 2. alpskému pluku bol v januári 1940 povýšený na plukovníka a následne slúžil pri alpskom armádnom zbore ako náčelník štábu. Po vstupe Talianska do vojny 10. júna 1940 sa zúčastnil operácií na západnom fronte.
21. septembra toho istého roku bol vymenovaný za veliteľa 7. alpského pluku a v novembri poslaný na grécko-albánsky front.
Na čele práporov „Feltre“, „Cadore“ a „Belluno“ padol v boji v lokalite Ciafa Gallina popoludní 8. decembra 1940, keď osobne koordinoval činnosť jednotiek pod svojím velením.
Na počesť jeho pamiatky mu bola udelená Zlatá medaila za vojenskú statočnosť. Sú po ňom pomenované ulice v Belluno, Feltre a Brescii.[2]
Vyznamenania
Zlatá medaila za vojenskú statočnosť:
„So svojimi prápormi Feltre a Cadore statočne a víťazne odolával náporu presilných nepriateľských síl. Počas okamžitého protiútoku, ktorý sám rozpútal a viedol so znalosťou a odvahou, aby zlomil nepriateľovu drzosť, padol smrteľne zasiahnutý na čele svojich úžasných alpských strelcov. Vznešená postava vojaka a hrdinského veliteľa, najžiarivejší príklad odvahy, pohŕdania nebezpečenstvom a poslušnosti svätému zákonu vlasti. Albánsko – Ciafa Gallina, december 1940.“
Vojnový kríž za vojenskú statočnosť
„Veliteľ čaty pod vražednou nepriateľskou paľbou povzbudzoval svojich mužov s príkladným pohŕdaním nebezpečenstvom, kým nebol ťažko ranený do nohy. Veliki Kribach, 12. októbra 1916.“
Vojnový kríž za vojenskú statočnosť
„Valona, 19. júna 1920“
Dôstojník Radu talianskej koruny
Prevzaté z Wikipedia.it
Proud sponsor of this Info Point
