Ulica je pomenovaná po Jacopovi Tassovi (Longarone, 23. október 1808 – Treviso, 10. apríl 1849), talianskom vlastencovi.
JACOPO TASSO
Bellunský advokát mazziniovských názorov prispel k obrane Benátskej republiky Manina a Calviho v roku 1849 tým, že do Benátok posielal bellunských dobrovoľníkov. Keď Rakúšania odhalili jeho tajnú činnosť, 10. apríla 1849 ho zastrelili pod baštou Santa Sofia v Trevise.
Životopis
Narodil sa v Longarone 23. októbra 1808 v rodine, ktorá pestovala vlastenecké cítenie.
Koncom dvadsiatych rokov 19. storočia sa rodina presťahovala do Padovy, kde sa zapísal na právo, nadviazal kontakt s karbonárstvom a mohol prehĺbiť Mazziniho myšlienky. Pridal sa k Mladému Taliansku. V roku 1832 promoval a začal vykonávať advokátske povolanie v Belluno. V tom období bol aktívny v skupinách odporu voči Rakúsku, zhromažďoval vlastencov a revolucionárov, až napokon v marci 1848 zorganizoval povstanie. Keď sa cisárske vojská vrátili do Belluna, Tasso odišiel do vyhnanstva do Benátok.
Ohnivý krst zažil v nešťastnej zrážke pri Cornude a po Custoze sa vrátil do Belluna. Po opätovnom otvorení kancelárie sa stal hlavným predstaviteľom boja proti Rakúsku na Bellunsku a tajne posielal ľudí a prostriedky do Benátok, aby podporil odpor republiky.
Jednému z týchto mužov rakúska polícia zabavila Tassov vlastnoručný list; preto ho 9. januára 1849 zatkli a vojenský súd v Trevise ho odsúdil na obesenie, pričom trest neskôr zmenili na zastrelenie.
Raffaello Barbiera v roku 1918 opísal deň popravy na stránkach biografických poznámok o Tassovi v knihe „Ricordo delle terre dolorose“:
„Nadišlo ráno 10. apríla 1849, deň určený na popravu. Obloha bola olovená, nesmierne smutná. Vydesené mesto mlčalo. Videli kráčať rakúskych dobrovoľníkov s tirolskými klobúkmi s bielym pierkom, ktorých ľud posmešne nazýval ‚klobúčiky‘. Jacopo Tasso v koči, v sprievode dvoch kňazov, nasledoval týchto dobrovoľníkov popraviska. Bol bledý, no prísny. Okolo krku mal bielu šatku uviazanú na šiji. V rukách, ktoré sa netriasli, držal ruženec. Cestou mu kňazi tíško odporúčali dušu. Pred domom Giacomelli, na brehu Sile, vedľa takzvaného ‚Portella‘, stáli dvaja lekári, ktorí čakali na cisárovu milosť. Jeden z nich bol pripravený nešťastníkovi púšťať žilou, ak by milosť prišla a ak by ten drobný zákrok (podľa vtedajšej praxe) bol potrebný na zmiernenie účinkov silného pohnutia. No milosť neprišla. Keď koč prišiel na miesto popravy, zastal. Jacopo Tasso z neho zostúpil; kňazi naďalej odporúčali jeho dušu Bohu a on zdvihol ruky. Len čo sa modlitby skončili, kat mu šatkou zaviazal oči a prinútil ho kľaknúť si. Odsúdenec pevnou rukou šatku upravil, aby si ešte lepšie zakryl svetlo. Kňaz vedľa neho zaintonoval ‚Krédo‘ a pri každom slove sa vzdialil o krok. Pri ‚amen‘ kat zlomil prút, ktorý držal v ruke. Vtedy šesť desiatnikov zoradených pred mučeníkom vystrelilo: padol mŕtvy. Jeden z dobrovoľníkov (‚klobúčikov‘) pribehol k mŕtvole, aby do nej vystrelil alebo ju potupil, no jeho kapitán ho zastavil, zhrešil naňho a sotením ho zvalil na zem. Ešte tej noci Jacopa Tassa pochovali na tom poli, práve tam, kde padol, v šatách, ktoré mal na sebe, v drevenej truhle; keďže však bola pre jeho vysokú postavu prikrátka, vojenskí hrobári sa na ňu celou silou vrhli a telo do nej vtlačili skrčené. Na hrobe nebolo nijaké znamenie. Na tej pláni potom rakúske vojská ešte dlho cvičili manévre.“
Zaujímavosti
V Trevise, pod baštou Santa Sofia, kde bol Tasso zastrelený, stojí kameň s nápisom:
„TU JACOPO TASSO Z BELLUNA ZOMREL ZASTRELENÝ RAKÚSKOM 10. APRÍLA 1849. NA POČESŤ MUČENÍKA A VLASTENCA TÚTO PAMIATKU POSTAVILI OBČANIA A MESTO TREVISO.“
Na zadnej strane kameňa sa píše:
„K MENU ADVOKÁTA J. TASSA, ZATKNUTÉHO V BELLUNO A ZASTRELENÉHO V TREVISE, SA PRIPÁJAJÚ MENÁ DVOCH SEDLIAKOV Z MOGLIANA, LUIGIHO VANINA A ANTONIA PILLONA, ZASTRELENÝCH V MESTRE, A SPOMÍNA SA NA DVOCH ROĽNÍKOV ZASTRELENÝCH NA LÚKE SV. MÁRIE DEL ROVERE ZA DRŽANIE ZBRANÍ, KTORÉ ZBRAŇAMI NEBOLI. 1848-1849. TU ZNOVU OSADENÉ PRI PRVOM STOROČNOM VÝROČÍ 1949.“
V Belluno, na ulici via del Cansiglio, je osadená tabuľa s nápisom:
„MESTO OZNAČUJE NA PAMIATKU POTOMKOM TENTO DOM, V KTOROM BÝVAL ADVOKÁT IACOPO TASSO A V KTOROM HO ZATKLI RAKÚŠANIA, ČO HO 10. APRÍLA 1849 ZASTRELILI V TREVISE, PRETOŽE ZHÁŇAL DOBROVOĽNÍKOV NA OBRANU BENÁTOK — ZNIČENÉ ÚTOČNÍKOM 10. SEPTEMBRA 1918 — OBNOVENÉ OBČANMI 20. SEPTEMBRA 1919“
Longarone mu postavilo pomník, dielo Urbana Nona, odhalený 10. septembra 1911; keď ho zmietla katastrofa Vajontu, z pomníka zachránili podstavec a hlavu, ktoré obnovil Gianni Pezzei a 20. mája 2000 ich osadil na rovnomennom námestí.
Štúdie a kritické príspevky
Giovanni Larese; Ferruccio Vendramini; M. Lieta Zavarise, „Jacopo Tasso e i moti del 1848 a Belluno“, Cierre Edizioni (edícia Nord est), 2000.
Prevzaté z Wikipedia.it
Proud sponsor of this Info Point
