Alta Via Dolomít č. 4 alebo Grohmannova vysoká cesta
(nápad Toniho Sanmarchiho)
Zo San Candida v Pustertale do Pieve di Cadore po horských chodníkoch
„Alta Via č. 4 je venovaná Paulovi Grohmannovi, veľkému viedenskému horolezcovi, ktorý krátko po polovici 19. storočia ako prvý zdolal – okrem ampezzských – aj dolomitských obrov, ktorých sa táto vysoká cesta dotýka: Tre Scarperi, Crodu dei Baranci, Cimu Grande di Lavaredo, Cristallo, Sorapiss a Antelao.“
Tak napísal Toni Sanmarchi v úvode k svojmu sprievodcovi „Alta Via di Grohmann n. 4“, ktorého vydalo vydavateľstvo Tamari z Bologne v rokoch 1973 a 1976. Treba však dodať, že jeho prieskumy v tejto časti Dolomít sa začali už v roku 1942 (pozri Dalle Marmarole al Sorapiss v „La Rivista Mensile del Club Alpino Italiano“, č. 1-2, 1946, s. 3 – 9), keď preskúmal a overil skutočnú možnosť prechodu cez „Banco di Sorapiss“, teda po nepochybne najnáročnejšom úseku toho, čo sa neskôr stane Altou Viou č. 4.
Toto pomenovanie vzniklo z programu dolomitských trás, ktorý zostavil Mario Brovelli a ktorý vyšiel v článku v časopise „Lo Scarpone“ 1. septembra 1966. Až potom sa Sanmarchi pustil do opisu tejto veľkolepej trasy, ktorá z roviny San Candida v Pustertale vedie do historického mestečka Pieve di Cadore.
Aj táto Alta Via má, tak ako jej slávne sestry, charakter dlhej túry, ktorú možno rozdeliť na niekoľko denných etáp. Chaty a stále bivaky (ale aj stan a spacák) ponúkajú útočisko na miestach oddychu.
Grohmannova vysoká cesta vedie výlučne vo vysokých Dolomitoch, kde sleduje mulice chodníky a cestičky takmer vždy v dobrom stave, značené a tam, kde treba, zaistené. V podstate ide o trasu dobrej turistickej, nie natoľko horolezeckej úrovne, keďže neobsahuje mimoriadne náročné miesta.
Iba úsek chata Vandelli – bivak Comici – Colli Neri, zaistený fixnými lanami, si vyžaduje istú horolezeckú prax. Najskúsenejším – a ich nárokom – ponúka niekoľko alternatív ku klasickej trase: varianty, ktoré sú technicky náročnejšie a viac uspokoja chuť hľadačov silných zážitkov.
Pohoria, ktorými táto Alta Via prechádza, sú veľmi známe, patria k najoslavovanejším v Alpách. Práve preto je trasa mimoriadne zaujímavá, tak pre krásu dolomitských útvarov, ako aj pre ich historický význam.
Niektoré úseky na Rondoi-Baranci, medzi Cadini di Misurina či v Sorapisse sú, prejdené v opísanom smere, dodnes nesmierne divoké a tiché; turista tu znovu nachádza ten pocit prvotnej hory a divočiny, ktorý tak poteší milovníkov samoty a pokoja.
Odbor cestovného ruchu provinčnej správy Belluno, ktorému patrí zásluha za toto dielo, sa usiluje o zhodnotenie „domácich hôr“ a snaží sa – aj touto prácou – poskytnúť turistom na vysokej ceste čo najaktuálnejšie informácie.
Pre poriadok pripomíname, že nemecky píšuci autori zmenili pôvodné poradie trasy a prispôsobili ju osobnému vkusu, vkusu svojich čitateľov alebo turistickým potrebám; tu a tam pôvodnú taliansku trasu prekrútili zvláštnymi variantmi a vysokú cestu neprimerane predĺžili: desať dní namiesto šiestich, s etapami dlhými aj len jednu hodinu denne!
Je pravda, že to by boli ideálne, oddychové a príjemné prázdniny, no my sme radšej zostali pri normálnosti „starých čias“, aj keď sa niektorá etapa môže zdať dĺžkou trochu prísna.
Aj v našom prípade bolo oproti sprievodcovi Toniho Sanmarchiho, ktorý vyšiel v dvoch vydaniach – je to už tridsať rokov a nedá sa zohnať – na pôvodnej trase urobených niekoľko zmien a drobných aktualizácií. Za tie roky sa totiž čosi zmenilo, morfologicky aj vďaka zásahom orgánov zodpovedných za údržbu a zaistenie jednotlivých úsekov trasy.
Nijako to neubralo na originalite diela a myšlienky; skôr išlo o vôľu zlepšiť ich a ešte viac zhodnotiť, v úctivej spomienke na Toniho Sanmarchiho, prezývaného „Capitan Barancio“.
Z knihy ALTA VIA n. 4 – 1. DOTLAČ 2006
Dolomiti Turismo srl
Via R. Psaro, 21 – 32100 Belluno, tel. 0437.940084 www.infodolomiti.it
Vydanie kompletne prepracované a aktualizované; zostavil Italo Zandonella Callegher
Kedy ísť a čo si nenechať ujsť
Alta Via č. 4, venovaná viedenskému horolezcovi Paulovi Grohmannovi, jednému z priekopníkov objavovania Dolomít, sa chodí od konca júna do konca septembra a prechádza niektorými z najikonickejších a najnavštevovanejších skupín celého dolomitského oblúka: Sextenskými Dolomitmi, Cristallom a Tofanami, s výhľadmi siahajúcimi od Tre Cime di Lavaredo po kotlinu Cortiny d’Ampezzo. Trasa strieda turistické úseky s exponovanejšími pasážami a je ideálna pre tých, ktorí chcú zblízka spoznať symbolické miesta prvého horolezeckého objavovania Dolomít.
Pre pokračovanie na juh sa Alta Via č. 4 ideálne spája s Altou Viou č. 3, cestou kamzíkov, ktorá cez Pelmo a Civettu vedie až do Longarone. Všetkých osem trás s etapami, náročnosťou a odkazmi na jednotlivé stránky je zhrnutých v prehľade Vysoké cesty Dolomít.
Technické údaje
- Etapy: 6
- Dĺžka: približne 85 km
- Prevýšenie: približne 4 500 m pri výstupe, 4 800 m pri zostupe
- Náročnosť: od E po EEA, s niekoľkými zaistenými úsekmi
- Štart: San Candido (1 174 m)
- Cieľ: Pieve di Cadore (880 m)
- Odporúčané obdobie: koniec júna – koniec septembra
- Hlavné chaty: Tre Scarperi, Antonio Locatelli (Tre Cime di Lavaredo), Auronzo, Fratelli Fonda Savio, Citta di Carpi, Col de Varda, Alfonso Vandelli, San Marco, Pietro Galassi, Antelao
Zaujímavosť
Je venovaná Paulovi Grohmannovi, viedenskému horolezcovi, ktorý v polovici 19. storočia ako prvý zdolal mnohé z vrcholov pozdĺž trasy: Tre Scarperi, Crodu dei Baranci, Cimu Grande di Lavaredo, Cristallo, Sorapiss a Antelao.
Všetky vysoké cesty Dolomít
Alta Via č. 2
Alta Via č. 3
Alta Via č. 4 (si tu)
Alta Via č. 5
Alta Via č. 6
Alta Via č. 7
Alta Via č. 8

